Onyx

Noc je tmavá tajomná

V srdci láska nezlomná...

Myseľ v sne je zmorená

Navždy v hĺbke ponorená

Aj keď mesiac narieka

V splne obraz trpkosti

Krutosť sa v srdci premieta

Nenávisť ťa premáha

Nikdy neuzrie to oko spln

Nikdy nepozrie na more...

Na more, kde tucty vĺn

Kolíšu loď spomienok,

Rozpálených ako sviece plamienok

Spomienok, čo navždy bolesť prinesú

Čo na pleciach lásky ju, do nenávratna odnesú

Nikdy viac už láska neobjíme srdce

Nikdy viac.. srdcervúce

Nevidiac ten pohľad vľúdny

Tak sám bude pocit

Keď milovaný nie je...

Nikdy nebude...ako slnko v noci

Nikdy viac nepocíti

Nikdy viac ma nenasýti

Láskou preplnené srdce teraz

Prázdne je,

V ňom škrípe reťaz

Okovy bolestné

Objatie zlovestné

Nepustí nikdy viac...